Parlament a občania

Vyjadrenie k zákonu o nenarodených deťoch, doplnené o stanovisko spracovávateľky

Dobrý neskorý večer, alebo aj pre mnohých, čo nezvyknú ponocovať – pekné ráno.

V posledných dňoch verejnú mienku značne rozvíril zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý som ja a väčšina – Za – zákon hlasujúcich poslancov poňala primárne ako Zákon na ochranu práv na život nenarodených detí.

Skutočne ma veľmi mrzí ako väčšina mainstreamu účelovo odchýlila tému od podstaty veci a ako ju spolu s „liberálnymi“ politikmi škandalizuje. Daná téma si pre svoju vážnosť a citlivosť žiada ďaleko serióznejší prístup. Hystéria upriamujúca na tresty a zákazy je neadekvátna k nosnému zámeru. Nehlasovali sme za tresty, ale nosne za ZÁCHRANU ŽIVOTA nenarodených detí.

Aj dnes som na internetovom portáli Aktuálne.sk žiaľ odmietla svoju účasť, z dôvodu nenáležite uvedeného titulu. Sploštiť postoje poslancov postupujúcich zákon do druhého čítania, iba na „posielanie žien do basy“ je nenáležité, neadekvátne. Neodzrkadľuje to objektivitu, realitu a skutočné dôvody, pre ktoré sme – nie definitívu ale prvotný ideový zámer v prvom čítaní podporili.

Na základe pretrvávajúcej, ale priznávam aj potrebnej diskusie, som sa dnes spojila so spracovávateľkou zákona, s cieľom upresnenia pojmov a výkladu jednotlivých ustanovení, nejasností.

Pre náročnejších a dôslednejších čitateľov uvádzam niektoré vybrané stanoviská vyvracajúce tendečne a útočne písané články. Nižšie uvedené odborné reakcie vyplývajú v podstate zo snahy zrovnoprávniť ochranu života narodeného dieťaťa s nenarodeným.

Spracovateľka píše:

„moje vyjadrenie k blogu zverejnenému v denníku N o údajných absurditách návrhu o ochrane života:

Článok považujem za zjavne účelový. Tu sú moje vyjadrenia k názorom jeho autorov:

K 1. – tvrdenie je úplne nepravdivé, autori článku totiž zabudli uviesť, že aj za úkladnú vraždu 1 chránenej osoby (t. j. aj 1 dieťaťa) je v súčasnosti trestná sadzba dvadsaťpäť rokov alebo doživotie – viď § 144 ods. 2 písm. d) platného TZ /trestného zákona/.
Nenarodené dieťa má byť pod chránenou osobou rovnako ako narodené dieťa, preto sa tiež za usmrtenie narodeného dieťaťa a nenarodeného dieťaťa navrhujú rovnaké výšky trestných sadzieb (v žiadnom prípade nie vyššie za usmrtenie nenarodeného dieťaťa, ako sa nepravdivo tvrdí v článku).
Návrh zákona ukladá za ukončenie života nenarodeného dieťaťa tresty presne v tej istej výške, ako za usmrtenie narodeného dieťaťa a rovnako ako matka narodeného dieťaťa je podľa návrhu zákona trestaná aj matka nenarodeného dieťaťa. Dôvodom je zakotvenie práva na život nenarodeného dieťaťa a jeho rovnocennosť s právom na život narodených osôb podľa návrhu ústavného zákona.

K 2. a 3. – autori článku majú bohatú fantáziu a práve oni zachádzajú podľa môjho názoru v článku do absurdít. Nedbanlivosť pri usmrtení nenarodeného dieťaťa je v návrhu zákona riešená rovnako ako pri usmrtení narodeného dieťaťa, a to vzhľadom na rovnocennosť ich práva na život. Definíciu nedbanlivosti návrh zákona nijako nemení a pripomínam aj zásadu prezumpcie neviny a potrebu trestný čin dokázať.

K 4. – Tu neviem posúdiť, v čom vidia autori článku problém. Akurát vidím, že zabudli spomenúť platný § 315 ods. 1 TZ, ktorý si stačilo prečítať a mali by pochopiť, prečo sa navrhol nový § 315 ods. 2. Nič nové okrem subjektu nenarodeného dieťaťa a obdobnej ochrany jeho práv, ako už majú v súčasnosti narodené osoby, sa nepridáva. Dôvodom je opäť zakotvenie určitých práv nenarodenému dieťaťu a ich rovnocennosti s právami narodených v súvisiacom návrhu ústavného zákona. Možno skutková podstata uvedená v novom odseku 2 nie je pravdepodobná, ale žiaľ, nedá sa ani vylúčiť, takže z právneho hľadiska sa to vzhľadom na vyššie uvedené práveže upraviť muselo.

K 5. – Zaujímalo by ma, odkiaľ čerpajú autori článku definíciu asistovanej reprodukcie. V právnom poriadku podľa mňa uvedená nie je a vzhľadom na konkrétny obsah s ňou súvisiacich ustanovení (najmä v zdravotníckych zákonoch) sa pri asistovanej reprodukcii podľa platného právneho poriadku ráta s odoberaním spermií, oocytov, výslovne sa pripúšťa spracovanie, uskladnenie, použitie, likvidácia embryí a pod. – viď napr. zákon č. 153/2013 Z. z., NV SR č. 226/2005 Z. z…. V návrhu zákona sa zakazuje iba vlastný úkon asistovanej reprodukcie. V prípade nejasností vo výklade pojmu by však bolo potrebné tento pojem spresniť. Takisto je potrebné zvážiť a vecnými odborníkmi najmä z oblasti zdravotníctva a bioetiky posúdiť prípadné eticky prijateľné výnimky.“

Zatiaľ som vybrala iba reakcie na zásadné výhrady, ktoré podľa spracovávateľky zákona boli nesprávne a nekvalifikovane vytrhnuté z kontextu.
Ešte raz v závere pripomeniem, že hlavným zmyslom predmetného zákona bolo zvýšiť ochranu života nenarodeného dieťaťa, s čím sa ja plne stotožňujem. Zároveň som rada, že i keď – škandalóznou a neprimerane dehonestujúcou, poburujúcou, rozoštvávacou formou – predsalen sa otvára priestor pre širokú diskusiu. Verím, že postupne sa bude posúvať stále viac do odbornej a ľudskej roviny.

Vďaka za prečítanie a prepáčte tú obsiahlosť. Iste chápete, že daná téma, jej vážnosť, citlivosť a rozvírená verejná diskusia si ju právom vyžaduje.

Za Život a ľudskú dôstojnosť.

HM