Dobrý podvečer. Pre tých, ktorých zaujíma podpora využívania obnoviteľných zdrojov.
A teraz viac odborne…moje odpovede k otázkam na tému: Podpora rozvoja výroby energií z obnoviteľných zdrojov. K pripravovanému odbornému semináru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.
1. Aké postavenie by podľa Vás mali mať obnoviteľné zdroje energie v slovenskej energetike? Myslíte si, že súčasná situácia zodpovedá ich významu?
OZE predstavujú domáci zdroj energie a pomáhajú nám znižovať dovoz primárnych energetických zdrojov. Popri úspore energie pri jej premene, preprave a využívaní sú OZE účinným nástrojom pre zvyšovanie nezávislosti tak domácností, ako aj celého národného hospodárstva. Pokiaľ viem, podiel OZE na konečnej spotrebe energie by mal byť v roku 2020 14%. V súčasnosti dosahuje už okolo 11%.
Energia by sa mala racionálne využívať v blízkosti jej zdrojov s čo najväčšou účinnosťou a minimálnymi stratami, podľa možnosti bez nároku na jej ďalší prenos a bez nepriaznivého vplyvu na bezpečnú a spoľahlivú dodávku za primeranú cenu. Preto vítam zvýšené využívanie OZE najmä na výrobu tepla, bez ktorého sa nedá žiť.
2. Slnečná energia vzhľadom na klesajúce náklady si dnes nevyžaduje podporu vo forme zvýhodnenej výkupnej ceny – inými slovami jej podpora nezaťažuje verejné financie. Prečo sa podľa Vás toto odvetvie rozvíja len minimálne? Čo by ste Vy (Vaša strana) chceli v tejto oblasti urobiť v budúcom volebnom období?
Odvetvie výroby slnečných kolektorov sa v SR v prípadoch sčasti udržiavaných a rekonštruovaných domov vyvíja pomerne svižne. Zainteresovaná časť spotrebiteľskej verejnosti sa o rôznych formách podpory štátu v rozvoji využívania energie z obnoviteľných zdrojov môže dozvedieť z dennej tlače aj na internete.
Pre systémovejší dosah by sa však žiadala celoplošnejšia a viac popularizovaná podpora – priamo a proaktívne sústredená na obydlia, rodinné domy, prevádzky, hotely, či penzióny. Výrazne by to pomohlo rodinám, rodinným firmám ale i malým, stredným podnikateľom prevádzkujúcim nebytové priestory, dielne, podnikateľské inkubátory, menšie hotely a prevádzkovateľom penziónov. Znižovali by tak svoje existenčné, prevádzkové a výrobné náklady. Podnikatelia by boli o to viac konkurencie schopní. Vzpamätávalo by sa hospodárstvo a stredný ekonomický stav.
Z môjho pohľadu v zásade sa väčšina potenciálnych žiadateľov o možnostiach priamej podpory ani nedozvie a mnohých odrádzajú i sťažnosti na preadministrovaný a prebyrokratizovaný postup v príprave a schvaľovaní žiadosti o podporu štátu. Stále je tento druh informácii akosi zahmlený, privilegizovaný a „utajovaný“.
V praxi ešte horšie na tom sú tie domácnosti, či prevádzkovatelia, ktorých dlhodobo „trápia finančné suchoty“, tí, ktorí zo sociálno ekonomického hľadiska si nemôžu spolufinancujúcu investíciu dovoliť. Pre nich je program podpory štátu priam nepoužiteľný… som poslankyňou z Východnej časti Slovenska a viem, že rodinné rozpočty ledva postačujú na pokrytie základných potrieb. Rekonštrukcie a systémové opravy rozvodov neprichádzajú vôbec do úvahy. Navyše v prípade zastaralých a dávno nerekonštruovaných obývaných rodinných domov – neobnovovaných z dôvodov finančnej a materiálnej núdze, nemožno na pomaly rozpadajúcich sa a zvetraných strechách, v podmienkach zastaralých energetických rozvodov, budovať nadstavbu, či už máme na mysli fotovoltické články, alebo slnečné kolektory. Bolo by to neefektívne.
Vo vzdialených a odľahlých regiónoch Slovenska, kde zo všetkých strán číha chudoba a nezamestnanosť, sa to týka väčšiny domov. Hoci v zákone boli so zámerom priblíženia podporného programu čo najslabším sociálno ekonomickým skupinám vykonávané dielčie cielené úpravy, domnievam sa i tak, že tých, čo pomoc najviac potrebujú a sú energeticky chudobní, poddimenzovaní až ohrozovaní, sa podpora reálne vôbec nedotkne.
Žiaľ, mnohé domácnosti nemajú potrebné administračné zručnosti na podanie a vybavenie žiadosti, nemajú splnené bazálne technické podmienky, predpoklady potrebné pre nadväzujúci program energeticko obnoviteľnej podpory.
Dochádzam tak k záveru, že ide o selektívne nastavený a statusovo zúžene orientovaný program pre určitú časť dobre informovaného a technicky zabezpečeného obyvateľstva. Tak tieto programy strácajú potrebný rozmer – zníženia energetickej chudoby.
V otázke ste použili výraz slnečná energia, ale z kontextu vyplýva, že myslíte na premenu slnečnej energie na elektrinu. Takéto využívanie slnečnej energie síce nezaťažuje verejné financie, ale má zatiaľ nepriaznivý vplyv na cenu elektriny pre ostatných konečných odberateľov. Po jeho odstránení a aktívnom prístupe obyvateľov nevidím najmenší dôvod, aby malé zdroje pre využitie slnečnej energie nevyužívalo stále viacej obyvateľov. Samozrejme tam, kde je to vhodné viac, ako využitie biomasy alebo tepelného čerpadla. Som jednoznačne za priame a adresné formy podpory štátu pre výrobu energie v mieste spotreby.
3. Využívate Vy sama / sám obnoviteľné zdroje energie?
Možno Vám to príde byť trocha humorné, ale faktom je, že večery doma, či s priateľmi preferujeme tráviť pri krbe. Mám rada jeho sálavé teplo. Výrazne pociťujem jeho liečivé a harmonizujúce účinky.
Svoju spotrebu energií – či už teplo, teplú vodu, elektrinu čoraz viac racionalizujem – doma i v práci. Bývam v klasickom paneláku a pre zmiešané osadenstvo spoluvlastníkov bytového domu, neefektívne spravovaný fond opráv nemožno uskutočňovať významné investície súvisiace s prechodom na iný alternatívny druh dodávky a zabezpečenia energiami. V takýchto progresívnych zámeroch nás okliešťujú a spomaľujú nízkopríjmové skupiny rodín – či už z radov dôchodcov, alebo nezamestnaných. Sme solidárni. Žiaľ reálna situácia domácností, je nelichotivá.
Mrzí ma, že sledovanie ekologického a environmentálneho, k prírode šetrného spôsobu zabezpečenia energetickými médiámi sa na Slovensku stalo exkluzivitou a záležitosťou skôr vysokopríjmových skupín a rodín. Prvotné zriaďovacie investície sú veľmi náročnou výzvou. V prípade komunálnej sféry, pri zásobovaní teplom z CZT sa ani mesto neuberá touto perspektívnou prepotrebnou cestou. V kotolniach CZT sa biomasa využíva minimálne. Občania na správu a prevádzkovanie väčšinou monopolných dodávateľov so zahraničnou účasťou, bez podpory obecného úradu majú nepatrný dosah. Tvorba mestských energetických koncepcií nie je „vecou verejnou“, navyše dlhodobo pretrvávajú záujmy energetickej lobby.
HM