Dobrý deň milí priatelia,
včera ste ma viacerí upozornili na článok uverejnený v Topkách, k aktuálnej téme hladujúceho a uväzneného M. Urminského. Pre dopyt viacerých a preto, že tá téma naozaj rozvírila výraznú diskusiu, chcem Vám sprostredkovať môj postoj k uvedenému článku. V podstate len znova zopakujem moje postoje, ktoré budem opakovať dovtedy, pokým sa moje angažovanie bude účelovo zužovať iba na obraz záchrany nedbalého otca.
Čo sa týka mylného názoru Topiek, že „tlačím na city“, voči tomu sa ohradzujem, nie je to potrebné. Veľmi zvažujem svoje konanie a dobre viem, že ak by som zneužívala city iných, bola by som citovo zneužívaná i ja. Nerob inému to, čo nechceš, aby robili Tebe. Je to životný princíp, ktorým sa riadim dlhé roky. Zasievam iba to, čo chcem žať a citové vydieranie a zneužívanie to rozhodne nie je.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že ako slobodná matka, ktorá dobre pozná úskalia problematicky plateného výživného a prenesenej zodpovednosti iba na jedného rodiča, som posledná, kto by sa zastával nedbalosti a nezodpovednosti za starostlivosť a výživu detí.
Už som to v komentároch a diskusii, ani nevedela jasnejšie povedať. A napriek tomu médiá vytrhujú z kontextu a píšu polopravdy. Za každú cenu ma nasilu vmanévrovať do ich scestnej a pomýlenej nepravdivej predstavy. Ja som však voči ich násiliu a podsúvaniam neprávd rezistentná a preto opakovane Vás chcem požiadať, aby ste text čítali s nadhľadom a bez plnej vážnosti. Človek sa snaží zastať práv ľudí, a nepochopiteľne sa stane nepohodlným a znevažovaným.
Nedajte sa nijako zmiasť. Nebojte sa nie som žiadna extrémistka, žiadna kontraverzná osoba, som úplne obyčajná a normálna žena. Možno moje postoje a návrhy riešení sú iné, odlišujú sa od formálneho, zaužívaného, generalizujúceho a na môj vkus skostnatelého nazerania na svet, áno sú odlišné, ale odlišnosť v skutočne demokraticky fungujúcej spoločnosti, predsa nemožno považovať za kontraverznosť. Veď mať uniformné a jednoliate názory na všetko, tak ako by to chceli počuť médiá a tí, čo majú moc, je charakteristikou totalitného systému. Ja si predsa nemôžem svoje myslenie a cítenie prispôsobovať a nasilu sformatovať do videnia a chcenia mediálnej a výkonnej moci.
Opakujem ešte raz, nie nezastávam sa iba otca, čo finančne na výživne neprispieval a tvrdí, že prispieva nefinančne. Zastávam sa človeka, čo stratil vieru v riadenie spoločnosti a peňažný systém, v peniaze ako zlo, ktoré mu zničilo život, potrebuje pomoc a ochranu. Napokon nie je jediný.
Zastávam sa človeka, s ktorého názormi sa stotožňovalo čoraz viac ľudí. Zastávam sa predovšetkým jeho práva na život a nápravu veci podľa jeho skutočných možností a schopností. Tie súd ako tvrdí, dobre a poriadne neprehodnotil. Z dennej praxe viem, že nezohľadňujú všetky skutočnosti pri vydaní rozhodnutí. Každý môže zlyhať a každý sa môže napraviť. Nik nie je anjel. Zastávam sa ľudskejšieho a schodnejšieho riešenia a pomoci pre celú rodinu. Som presvedčená, že existuje. Jeho zatknutie, vyhladovanie na smrť za také jednoducho nepovažujem. Je to surové a drastické riešenie. Som presvedčená, že ako humánna a vyspelá spoločnosť nájdeme schodné a pre všetkých prijateľné riešenie.
Veľa šťastia a zdravého nadhľadu.
HM
Tu je odkaz na zverejnený článok.
Topky.sk